Finančná kríza v Kocúrkove

Poprední ľavicoví ekonómovia s nádejou v rozcítených očiach vzhliadajú k našej obci dlhodobo označovanej ako bašta odporu voči procesom globalizácie, výspa komunitnej pospolitosti a oslava solidarity. Veria, že tieto princípy, ktoré v dlhom uplynulom období priniesli Kocúrkovu zabudnutie a stagnáciu, ale aj pocit hrdosti, nezávislosti a rebélie, dnes obec ochránia pred ničivými dopadmi ničivej krízy. Naozaj?

Finančná kríza, ktorá do morku kostí odhalila závislosť slovenskej ekonomiky od globálnych trhov, jej krehkosť a zraniteľnosť, sa svojim chrbtom obtrela aj o Kocúrkovo. Hoci starosta, náš železný kancelár, so zdanlivou pevnosťou v hlase vyhlasuje, že ekonomika obce vďaka svojej uzavretosti nie je ohrozená, pohľad na ulicu dáva tušiť opak.

Pozitívne môžeme hodnotiť meniace sa vzorce správania, keď ľudia nechávajú svoje čerstvo zakúpené reinkarnácie šrotovného vo svojich dvoroch a namiesto toho odhrdzili čínske bicykle darované Čínskou komunistickou stranou. Kocúrkovo vďaka množstvu bicyklov aj miestni začínajú označovať ako Malá Kodaň alebo Stratený Amsterdam. Skeptici hovoria o nadšení z prichádzajúcej jari, optimisti o nástupe dobrovoľno-nútenej skromnosti.

Čo však solidárne srdce Kocúrkovčana nemôže nechať chladným, sú naši prví bezdomovci. Naša redakcia počas uplynulého víkendu narátala troch, hoci dvaja z nich tvrdili, že len praktizujú novú formu jarného pikniku. Veru, statočné je srdce Kocúrkovčana! Starosta pri našich otázkach len klopí zrak, v jeho vzdychu však cítiť pohnutie: "Ahhh...čo sa to deje? Veď ja som tým ľuďom len chcel pomôcť šrotovným..." Hm. Quo vadis, ekonomická sebestačnosť Kocúrkova?