|
Obyvateľstvo v našej obci? Vieme o ňom málo. Je ich málo, možno ešte menej. Tvrdia, že sú zdravo tvrdohlaví. Aj takto sa môžeme pozrieť na obyvateľov Kocúrkova. Nedávne antropologické a sociologické výskumy však povrdili, že odhaliť dušu Kocúrkovčana je tvrdší oriešok, aký môžu vedci súčasnými metódami rozlúsknuť. Netradičná myseľ vyžaduje netradičné riešenia; a priemerný obyvateľ Kocúrkova to potvrdzuje. Jeho správanie sa vyznačuje veľkou mierou premenlivosti a náhodilosti. Napriek tomu sa pozrime, čo nám súčasná veda skúša o Kocúrkovčanoch naznačiť.
Podobne ako miestne formy flóry a fauny, aj ľudia boli nútení adaptovať svoj denný rytmus a životné preferencie osobitým podmienkam územia. Hoci Kocúrkovčan je vo svojej podstate uzavretý svetu, je flexibiliný. Pripravený. Kocúrkovčana dennodenne vyzýva do konfrontácie nielen príroda, ale aj jeho sused. Preto je vynaliezavý. Ale paradoxy týmto konštatovaním nekončia. Pokojná myseľ sa v Kocúrkovčanovi spája s divokosťou srdca. Je oddaný. A pripravený napraviť krivdu. Je pracovitý. Ale zbožňuje odpočinok. Žije s pulzom dňa a noci. Bez zveličovania môžeme povedať, že najväčším čarom a záhadou Kocúrkova sú práve jeho obyvatelia, ktorí tu žijú.
Typický obyvateľ Kocúrkova závidí. Veľa, každému, všetko. Zo sivého priemeru vytŕča niekoľko individualít, ktoré si za uplynulé desaťročia museli zvyknúť nielen na nevrlé pohľady sivých a priemerných, ale aj nekonečné polienka pod nohami. Zaujímavé je, že kolorit našej obce sa stal inšpiráciou mnohým umelcom, ostanú však len tí najflegmatickejší. Ako sa zhodujú návštevníci Kocúrkova, všadeprítomná malátnosť miestnych ľudí pôsobí upokojujúco na všetky zmysly. Ako žen-šen, aloe vera, či mandľový šampón.
|