Hospodárstvo, remeslá a služby | Obec Kocúrkovo

Hospodárstvo Kocúrkova je fenoménom, ku ktorému poprední ekonómovia už desaťročia napäto upierajú zvedavé pohľady. Absolútne raritná ekonomická sebestačnosť obce nedá spať vyznavačom globálnej výmeny tovarov a služieb za pomoci všemocnej hrabivej ruky trhu. Celkom zbytočne. V Kocúrkove sa toho veľa nedeje. Ani prechod na euro neohrozil výsadné postavenie naturálnej výmeny tovarov a medzisusedskej reciprocity v oblasti služieb. Hospodárstvo pulzuje svojim vlastným životom.

Takmer polovica ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Hospodárstvo musí napredovať. Každodenná túžba po čerstvom ražnom či pšeničnom chlebe ženie statných chlapov a švárne devy na polia obrábať zem, do ktorej padali kvapky potu generácií ich predkov. Nadšení vyznavači živočíšnej výroby zas vyháňajú bielochlpé druhy oviec všemožných tvarov na šťavnaté lúky. Každoročnou udalosťou, ktorá spája obyvateľov celej obce, je verejné zabíjanie prasaťa spojené s konzumáciou vypálených darov miestnej prírody. Sociológiovia s úľavou poznamenávajú, že napriek všetkým osobitostiam Kocúrkova ostávajú aj tu najvýraznejšie črty slovenskej vidieckej identity zachované.

Spomínaná medzisusedská reciprocita nedovolila rozvinúť sektor služieb. Ekonómovia s úžasom sledujú takmer nulové položky na finančných transakciách Kocúrkovčanov a v rozrušení prepisujú svoje ekonomické teórie. Celá záhada spočíva v rozvinutom sektore remesiel. Hospodárstvo vďaka remeslám prekvitá. Kocúrkovčania sú vášniví vynálezci a preto nejeden architekt, návrhár, či konštruktér odchádzal z návštevy obce s úprimným úžasom. Bezvýhradné používanie prírodných materiálov, práce ľudských rúk a totálna recyklácia materiálov použitých vo výrobnom procese napĺňa obdivom firmy pôsobiace v oblasti zeleného a permakultúrneho dizajnu. Veľké množstvo ich objavov však ostáva pred okolitým svetom stále utajené.